|
|
|
V samom srdci Ázie sa rozkladá mohutný veľhorský Pamírsky uzol, tretie najvyššie pohorie sveta. Od neho smerujú na juh Hindukúš a Karákoram, na juhovýchod Kchun -Lun a na sever Pamiro - Alaj, ktorého pokračovaním je Ťan - Šan. Na Pamíre sa však nezbiehajú len veľhorské pásma, ale aj hranice štátov. Stretávajú sa tu hranice Tadžikistanu, Afganistanu a Číny.
Pamír poznali už starovekí Gréci pod názvom Bamian. Ich tradičné cesty využili v r.95 pr.n.l. Číňania, ktorí tiahli cez pohorie ku Kaspickému moru. V tej dobe vrcholili obchodné styky Rimanov v danej oblasti. Prvý horopis spracoval Claudius Ptolemaios. Pozohurodné správy o oblasti zanechal aj slávny benátsky cestovateľ Marco Polo, ktorý tadiaľ cestoval v r.1298 a svoje zážitky vyjadril nasledujúcimi výstižnými slovami: “Táto plošina nazývaná Pamer je taká dlhá, že ju nemožno prejsť ani za 12 dní. A hory sú také vysoké, že pri vrcholoch nevidno nijakých vtákov. Niet tam ani zveri, pretože si nenájde potravu. Ešte podivuhodnejšie je to, že pre riedky vzduch ani oheň rozložený na vysokej hore nehorí tak jasne a nevydáva také teplo, ako na nižšie položených miestach, takže varené jedlo sa tu dá veľmi ťažko pripraviť“.
Pamír s celkovou rozlohou 80.000 km2 sa nachádza prevažne na území Tadžikistanu. Pre svoju dĺžku 500 km, šírku 400 km a obrovskú priemernú nadmorskú výšku 4000 m, ktorá je najväčšia na svete, dostalo pohorie priliehavý názov „Strecha Sveta“. Značné je aj zaľadnenie pohoria, veď 10 percent jeho plochy zaberajú ľadovce. Nachádza sa tu jeden z najdlhších ľadovcov na svete - Fedčenkov s dĺžkou 71 km a plochou skoro 1000 km2.
Cieľom našej expedície sa stal jeden zo sedemtisícových vrcholov Pamíru - Pik Korženevskoj 7105 m.n.m. V r.1910 ho objavil významný ruský geograf N.L. Korženevskij a podľa jeho želania bola táto hora zapísaná do máp pod menom jeho manželky Jevgenije Korženevskej. Od máp po skutočný vrchol vedie však ešte cesta preďaleká. Až v r.1953, krátko na to, ako horolezci v Himalájách oslavujú prvý výstup na osemtisícovky Mount Everest a Nanga Parbat, stojí prvý raz noha človeka aj na vrchole dovtedy nedotknutého Piku Korženevskoj.
|
|
